30 minút nepozornosti a bolo po plánoch

Autor: Dominika Boková | 21.7.2015 o 14:58 | Karma článku: 5,22 | Prečítané:  1382x

Leto, pre mnohých čas oddychu a kľudu, dovolenkové obdobie. Netreba však zabúdať na dlhoprstých spoločníkov, ako som na nich bohužiaľ zabudla ja. Byť stále v strehu sa vypláca.

Všetci to poznáme, hlavne my, "študáci". Po 10-mesačnom mučení v škole prichádza práve ten čas oddychu. Vytúžené prázdniny. Lenže rodičia nám odmietajú pokrývať všetky výdaje, čo vôbec nie je nesprávne. A tak sme chtiac či nechtiac nútení hľadať si zárobkovú činnosť. Mala som to šťastie, že dvere sa mi v podstate otvorili samé. A už som zarábala ako čašníčka. Žiadne veľké prachy. Musela som naozaj makať - od 9:00 do 22:00. Dopredu ma hnal pocit, že to budú konečne moje zarobené peniaze, ktoré využijem presne tak, ako budem chcieť ja sama. Vyskúšam niečo, čo som zatiaľ nevyskúšala a pôjdem na miestá, kde som ešte nebola. S kamarátkou sme sa zhodli na Štúrove - spontánne rozhodnutie, veď také bývajú najlepšie. Myšlienky a predstavy na to, ako budeme 5 dní na kúpalisku a spoznáme nových ľudí bola tak krásna, že sa nedalo povedať nie.

Rodičom som hrdo oznámila, že odchádzam na menší oddych z domu a nepotrebujem žiadnu ich finančnú podporu. Ktorý rodič by sa nepotešil? V pondelok ráno sme teda cestovali. Najbližšie dni boli ako rozprávka. Bláznili sme na toboganoch, skákali v umelých vlnách, vlastne sme nemali ani riadne čas opaľovať sa. Od plavčíkov sme dostávali pozvania na volleyball ako na páse. Nejeden nám padol do oka. Večerné prechádzky a nekonečné rozhovory boli neoddeliteľnou súčasťou dňa. Život ako rozprávka. Bezstarostný a plný prekvapení každý deň. Dokonca som sa nechala nahovoriť aj na tetovanie (čo mali neskor moji rodičia problém doslova rozdýchať). Od začiatku nás obe však lákal wakeboarding na jazere v areáli. Dva dni sme sa rozhodovali, ísť tam alebo kašlať na to? Tretí deň sme sa rozhodli, IDEME! Zobrali sme naše poctivo zarobené úspory a prišli na miesto konania. Pred nami boli nejakí odvážlivci, tak sme si sadli a chvíľu ich sledovali. Po 20 minútach sme začali pochybovať či niečo podobné zvládneme. Nakoniec sme to presunuli na ďalší deň. 

Na druhý deň mi zvonil budík o ôsmej ráno. Zničená, sama neviem z čoho, som ho jednoducho vypla. Vďaka tomu sme na kúpalisko prišli až niečo po jedenástej. Nevadí, dnes ideme na wakeboarding, všetko ostatné sa neoplatí riešiť. Zatiaľ. Kamarátkin otec šiel, a kúpil pernamentky na kúpalisko. Vošli sme a hľadali vhodné miesto na úkryt pred štipľavým slnkom. Po pár minútach sme našli ideálne miestečko pod stromom, blízko sme to mali aj k jazeru aj k bazénom. Rozložili sme deku, tašky dali na kraj a prikryli uterákom. Vytiahla som si peňaženku, výborne, mám dosť peňazí na ostatné aktivity do ďalšej výplaty. Spokojná som si odtiaľ vybrala peniaze na wakeboarding a peňaženku dobre schovala na spodok tašky, spolu s dokladmi. Každý deň, čo sme boli na kúpalisku, bol niekto na deke, teda veci neboli bez dohľadu. Ale dve baby na wakeboarde? To sa nevidí každý deň. A tak sme šli všetci k jazierku vyskúšať vysnívaný šport. Jedna jazda trvala 15 minút, ja som šla prvá. Poviem vám, začiatky boli dosť kruté. Udržať sa na doske samo o sebe nebolo ťažké, ale keď to potiahlo vpred, padala som a pila vodu z jazera po litroch. Stačilo si však len osvojiť techniku a jazdu som si užívala. Po vystúpeni na breh ma zamestnanec pochválil, vraj mi to na prvý krát šlo výborne. To mi na dobrej nálade pridalo ešte viac. ,,Môže byť tento deň krajší?" - hovorila som si v duchu. Nasledovala moja kamarátka. Aj pre ňu boli začiatky ťažké, no aj ona sa do toho neskôr dostala. Spokojné sme sa cestou na deku rozprávali a smiali. Keď som si šla po krém do tašky, nikde som ju nevidela. ,,Teta, vy máte moju tašku?" opýtala som sa skrývajúc obavy v hlase kamaratkinej mamy. ,,A my máme kde ruksak?" opýtal sa kamarátkin brat. Vtedy mi to naplno došlo. Všetky moje veci, doklady, zarobené peniaze, oblečenie a topánky boli zrazu fuč. S kamarátkinim otcom sme sa ponáhľali na recepciu, nahlásiť zmiznutie. Hoci som to v sebe chcela veľmi udržať, nepodarilo sa a slzy sa mi nekontrolovane rozlievali po lícach. V tom sme zbadali moju tašku, niesla ju teta čo vychádzala z areálu. Rozbehla som sa za ňou a trochu podráždene sa spýtala prečo má moju tašku?  Vysvetlila mi, že jej ju dal jeden pán. On ju našiel na pánskych záchodoch, vyhadzanú. Ako prvé som šla po peňaženke. Peniaze som síce nenašla, no doklady áno. Bolo to šťastie v nešťastí, ale priznám sa, zabolela ma myšlienka ako tvrdo som pre každé euro makala, ako som znášala sťažnosti na nedosolené jedlá a ako som aj  30x za deň musela vysvetľovať  zákazníkom, prečo sa nedá platiť kartou a pri tom sa stále usmievať. Proste mi to prišlo ľúto. Plány na ďalšie výlety, stanovačky, darček pre mamu na narodeniny... Všetko bolo zrazu preč. Kamarátkin otec dopadol rovnako, všetko mu v penaženke zostalo, len tie peniažky nie. 

Ešte chvíľu mi trvalo, kým som sa dostala z toho, že aj toto patrí k životu. Je to proste skúsenosť, ponaučenie. S vecou som sa zmierila a namiesto smútku som si užila posledný deň dovolenky  plným dúškom. Večer, keď som si vykladala tašku a balila sa domov, našla som pod uterákom pokrčenú päť eurovku. Taká drobnosť a tak poteší. A tak mi napadlo, prešiel mne  zlodej cez rozum alebo ja jemu? Alebo len obyčajné šťastie.

Priznám sa, aj napriek tejto nepríjemnej chvíľke čo mi narušila plány, mi Štúrovo prirástlo k srdcu. Krásne mesto v ktorom na našli aj zlodeji, aj milí ľudia ochotní kedykoľvek pomôcť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?